"BESEDA" Holíčska manufaktúra majoliky

  Zaujala ma otázka Holíčskej Fajansy. Pre každého bežného Holíčana sa pravdepodobne jedná o nejaké džbány, tanieriky, misky atď. Mne sa viac menej jednalo o históriu kde sa tieto výrobky vyrábali a aký bol pôvod a dôvod ich výroby.

     Poďme trocha do histórie. Kto začal vyrábať tieto výrobky a aký bol dôvod? 

     História manufaktúry a architektúra objektu súvisí s vývojom mesta Holíča a kaštieľom. Holíč bol bol okolo roku 1217 sídlom hradného panstva. V roku 1736 panstvo začali vlastniť Habsburgovci a títo ho povýšili na mestečko. Začali s prestavbou vodného hradu, renesančnej pevnosti na kaštieľ, reprezentačné letné sídlo s veľmi rozsiahlou úpravou okolia, t.j. vytvorenia záhrad s zavlažovacím systémom, bažantnicou, nádhernými gaštanovými alejami. Môžeme ďakovať, že v tejto dobe došlo za panovníčky Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského k najväčšiemu rozmachu.

    Džbánkarstvo do lokality Holíča priniesli Habáni v polovici 16. storočia. Vzhľadom na to, že panstvo Holíča začali vlastniť Habsburgovci a na veľmi veľkú schopnosť v podnikaní Františka 1., v roku 1740 bola ako pokračovanie založená manufaktúra na výrobu fajansy v tej dobe s určitým výsadami na vysokej úrovni a technickom vybavení.  Jednalo sa hlavne o lotrínske pece a vynikajúcich odborníkov zo zahraničia.

    Takže dostali sme sa k dnešnej stavbe, ktorej v súčasnosti hovoríme BESEDA. Mladší Holíčania ju poznajú viac menej ako bývalú reštauráciu kde sa chodilo na pivo, vedľa ešte na bufet Srdiečko. Bolo to počas socializmu a možno každý z nás si veľmi dobre spomína na túto dobu.

     Výstavba budovy pozostáva z niekoľkých etáp. V prvej etape v rokoch 1745 - 1786 v čase najväčšieho rozmachu bola budova jednopodlažná. V tomto roku t.j. 1786 sa končí boom a začína postupný útlm vo výrobe (druhá etapa) a postupný výpredaj zariadenia s postupnou likvidáciu výroby. Uvažuje sa o zmene charakteru budovy a stáva sa z nej obytné sídlo, nadstavuje sa do dnešnej podoby a stáva sa z nej BESEDA, t.j. kultúrno spoločenské centrum. Tretia etapa začína po roku 1918 vznikom Československého štátu, rozpadom Rakúsko-Uhorska  vtedy kaštieľ a ostatné budovy patriace Habsburgovcom začal vlastniť štát.

    V roku 1960 začína najhoršia doba pre architektúru a históriu mesta Holíč, začína sa s deštrukciou samotného starého mesta. Týmto bola poznačená aj zmienená  BESEDA.

    A sme v súčasnosti. Budova postupne chátrala. Môžeme poďakovať  Ing.  Jozefovi Švrčkovi za súčasnú podobu, preto že budova chátrala zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Za podporu a pomoc treba poďakovať aj jeho manželke a synovi. Peňazí do tohto objektu treba naliať nie ako z vedra, ale ako z cisterny. A tento človek to robí nie pre seba, ale pre Holíčanov. Pozrime sa dnes čo sa tu nachádza. Pomaly sa z tohoto objektu stáva BESEDA, tá čo bola v druhej etape. Obchodíky, reštauračné zariadenia, kancelárske priestory atď. Toto je dnešná realita zodpovedajúca dobe.

Fotografie sú na odkaze tu: Holíč - BESEDA