Je 17. november 2010, čas 08.05 hodín, Smolenice železničná stanica, počasie oblačno, mierny studený vietor. Dnes by sme sa mali tak nejak rozlúčiť so sezónou, nadchádzajúca zima sa o chvíľu prejaví častejšími poryvmi vetra a snežením. Martin akosi zabudol prísť na bielom koni takže pod horou je trocha blata po predchádzajúcich prehánkach a vysoký tlak spôsobil, že na Záhorí je počas inverzie hmla stlačená k zemi. Na opačnej strane zase je nádherné počasie.
Dnes to máme jednoduché, cieľ nášho pochodu sú ZÁRUBY, potom smer naberieme na Smolenický zámok a späť na železničnú stanicu.
Alino zapína na železničnej stanici GPS, obaja nastavujeme hodinky na nadmorskú výšku, zapíname sledovanie a ideme na to. Ako vždy pomaly kráčame k odbočke k obalovačke Cesty Trenčín, ďalej za závoru a už sme na okraji bukového lesa. Listy sú na zem spadnuté, nádherne nám šuchocú pod nohami čo umocňuje prítomnosť jesene. Listy sú bukové, javorové a táto nádhera nám dodáva príjemný pocit. Debatujeme o všeličom čo sa deje okolo turistiky, oblečenia a ani sa nenazdáme a sme pod Havraňou skalou. Je obnažená, pretože stromy sú bez lístia a je vidno celú jej krásu. Začínajúci horolezci z Trnavy ju používajú ako trénignovú skalu. Alinovi je teplo, vyzlieka Polartec a pomaly pokračujeme ďalej. Debatujeme o tom ako sme prechádzali túto trasu v zime a tešíme sa na to až napadne tohtoročný sneh. Havranica je dohľad, a sme hore.
Na vrchole podanie rúk, úsmevy na perách, pitný režim, jedenie a pokropenie kopca pravou unínskou slivovicou. Ani sme ju neochutnali, len ovoňali a ... Po chvíli oddychu ideme dole, Čertov žľab, Smolenický zámok a cez dedinu na stanicu.
Ako Alino hovorí, cítili sme sa blažene a nad štandartne a nie je o čom...
Fotografie sú na odkaze:
http://picasaweb.google.com/zdenkostrelec/ZamokSmolenice#
http://picasaweb.google.com/zdenkostrelec/MaleKarpatyZARUBY2010PoStvrte#
Alino zapína na železničnej stanici GPS, obaja nastavujeme hodinky na nadmorskú výšku, zapíname sledovanie a ideme na to. Ako vždy pomaly kráčame k odbočke k obalovačke Cesty Trenčín, ďalej za závoru a už sme na okraji bukového lesa. Listy sú na zem spadnuté, nádherne nám šuchocú pod nohami čo umocňuje prítomnosť jesene. Listy sú bukové, javorové a táto nádhera nám dodáva príjemný pocit. Debatujeme o všeličom čo sa deje okolo turistiky, oblečenia a ani sa nenazdáme a sme pod Havraňou skalou. Je obnažená, pretože stromy sú bez lístia a je vidno celú jej krásu. Začínajúci horolezci z Trnavy ju používajú ako trénignovú skalu. Alinovi je teplo, vyzlieka Polartec a pomaly pokračujeme ďalej. Debatujeme o tom ako sme prechádzali túto trasu v zime a tešíme sa na to až napadne tohtoročný sneh. Havranica je dohľad, a sme hore.
Na vrchole podanie rúk, úsmevy na perách, pitný režim, jedenie a pokropenie kopca pravou unínskou slivovicou. Ani sme ju neochutnali, len ovoňali a ... Po chvíli oddychu ideme dole, Čertov žľab, Smolenický zámok a cez dedinu na stanicu.
Ako Alino hovorí, cítili sme sa blažene a nad štandartne a nie je o čom...
Fotografie sú na odkaze:
http://picasaweb.google.com/zdenkostrelec/ZamokSmolenice#
http://picasaweb.google.com/zdenkostrelec/MaleKarpatyZARUBY2010PoStvrte#
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára