Po dlhšom čase som sa rozhodol napísať blog. Nie, že by nebolo o čom písať, ale bol som nie správne naladený. V posledných dvoch rokoch sa stalo veľa udalostí príjemných, menej príjemných, ba dokonca až nepríjemných a na druhej strane príjemných až vynikajúcich. Tak som to rozdýchal.
Našli sme sa s Paľkom tak nejako nenápadne v krčme na Kopčanskej, dali do debaty a zrazu z toho vznikla debata o horách. Jeho dlhoročnou záležitosťou sú Roháče. Nebyť štúdia v Žiline, asi by Roháče neboli jeho srdcovkou. Treba spomenúť aj ďalšieho priateľa Ferka a debata výborná.
Ráno vstávame, raňajky okolo 08.00 hodín. Balíme batohy na tzv. dedkovskú túru. Obaja sme dedkovia a preto dedkovská. Odchádzame z penziónu, sadáme do auta a ide sa na Zverovku. Na parkovisku sympatická dievčina vyberá parkovné, prezúvam sa do vibram a ideme na to. Zo Zverovky odchádzame pomaly do Látanej doliny, je tu príjemne. Potok Látaná nám šustí po ľavej strane v smere chôdze. Zastavujeme pri zábradlí, pozeráme dole ako sa voda valí po kameňoch, šustí,
skrátka pohoda. Po chvíli chôdze zastavujeme pri prístrešku, pitný režim a jedno dychové cvičenie (Marlborka). A ide sa ďalej. Pri ďalšom odpočívadle odbočíme pravo do lesa a teraz pomaly do kopca po horskom chodníku. V lese počuť morové píly, ako odstraňujú polomy z minulej zimy. Po prechode serpentínkami vystupujeme nad hranicu lesa a už je vidno sedlo Zábrať, Rákoň, Dlhý úplaz, Lúčnu. Teraz je vidno len hôlnaté časti Západných Tatier. Po prechode traverzom pod Zábraťou sa zjaví celá panoráma najkrajšej časti Roháčov. Pavel pred sedlom Zábrať počíta, ešte 20 metrov, ešte desať metrov, ešte 5 metrov, ešte 2 metre, ešte jeden meter a sme v sedle. Pred nami sa objavuje nádherná prírodná scenéria počnúc Rákoňom, pokračujúc Volovcom, Ostrým Roháčom, Plačilivím, Tromi kopami a tak ďalej. A čo myslíte, čo sa deje? Čo hľadá Pavel v batohu? Je to jasné. Na dychové cvičenie sa nesmie zabudnúť. Jasné, že sa tam nachádzajú aj
voda a pálenôčka. Najprv to zapijeme tuhým a potom aby sa nepovedalo vodou zvanou Zlatá studňa. S tou treba opatrne, veď to má aj v názve. Teraz máme chvíľu na odpočinok. Rozhodneme ako ďalej. Lenže, asi po desiatich minútach, sa spoza Roháča, Volovca začínajú prevaľovať čierne mraky.
Je rozhodnuté. Vidíme to na Ťatliakovú chatu a ešte nevieme ako to dopadne. Pomaly schádzame dole. Zastavujeme sa, kocháme sa nádhernou prírodou a ani nezbadáme, sme takmer pri chate. Zrazu len pomaly kvapká, pri príchode k chate už vytrvale prší.
Na tento deň len tak skoro nezabudneme. zatiaľ čo my sme v suchu, niekoľko kilometrov od nás, vo Vrátnej doline a Terchovej prežívajú pohromu, povodeň, katastrofu.
Dážď neustáva, chvíľu čakáme a asi po hodinke sa vydávame dolu na Zverovku.
Dedkovská túra je u konca.
Štatistika:
dĺžka trasy: 12,73 km
minimálna výška: 1 024,00 m.n.m.
maximálna výška: 1 650,00 m.n.m.
prevýšenie: 626,00 m
stúpanie v úsekoch: 6,16 km (48%)
Ráno vstávame, raňajky okolo 08.00 hodín. Balíme batohy na tzv. dedkovskú túru. Obaja sme dedkovia a preto dedkovská. Odchádzame z penziónu, sadáme do auta a ide sa na Zverovku. Na parkovisku sympatická dievčina vyberá parkovné, prezúvam sa do vibram a ideme na to. Zo Zverovky odchádzame pomaly do Látanej doliny, je tu príjemne. Potok Látaná nám šustí po ľavej strane v smere chôdze. Zastavujeme pri zábradlí, pozeráme dole ako sa voda valí po kameňoch, šustí,
skrátka pohoda. Po chvíli chôdze zastavujeme pri prístrešku, pitný režim a jedno dychové cvičenie (Marlborka). A ide sa ďalej. Pri ďalšom odpočívadle odbočíme pravo do lesa a teraz pomaly do kopca po horskom chodníku. V lese počuť morové píly, ako odstraňujú polomy z minulej zimy. Po prechode serpentínkami vystupujeme nad hranicu lesa a už je vidno sedlo Zábrať, Rákoň, Dlhý úplaz, Lúčnu. Teraz je vidno len hôlnaté časti Západných Tatier. Po prechode traverzom pod Zábraťou sa zjaví celá panoráma najkrajšej časti Roháčov. Pavel pred sedlom Zábrať počíta, ešte 20 metrov, ešte desať metrov, ešte 5 metrov, ešte 2 metre, ešte jeden meter a sme v sedle. Pred nami sa objavuje nádherná prírodná scenéria počnúc Rákoňom, pokračujúc Volovcom, Ostrým Roháčom, Plačilivím, Tromi kopami a tak ďalej. A čo myslíte, čo sa deje? Čo hľadá Pavel v batohu? Je to jasné. Na dychové cvičenie sa nesmie zabudnúť. Jasné, že sa tam nachádzajú aj
voda a pálenôčka. Najprv to zapijeme tuhým a potom aby sa nepovedalo vodou zvanou Zlatá studňa. S tou treba opatrne, veď to má aj v názve. Teraz máme chvíľu na odpočinok. Rozhodneme ako ďalej. Lenže, asi po desiatich minútach, sa spoza Roháča, Volovca začínajú prevaľovať čierne mraky.
Je rozhodnuté. Vidíme to na Ťatliakovú chatu a ešte nevieme ako to dopadne. Pomaly schádzame dole. Zastavujeme sa, kocháme sa nádhernou prírodou a ani nezbadáme, sme takmer pri chate. Zrazu len pomaly kvapká, pri príchode k chate už vytrvale prší.
Na tento deň len tak skoro nezabudneme. zatiaľ čo my sme v suchu, niekoľko kilometrov od nás, vo Vrátnej doline a Terchovej prežívajú pohromu, povodeň, katastrofu.
Dážď neustáva, chvíľu čakáme a asi po hodinke sa vydávame dolu na Zverovku.
Dedkovská túra je u konca.
Štatistika:
dĺžka trasy: 12,73 km
minimálna výška: 1 024,00 m.n.m.
maximálna výška: 1 650,00 m.n.m.
prevýšenie: 626,00 m
stúpanie v úsekoch: 6,16 km (48%)