Sološnica - VÁPENNA 752 m.n.m. - Plavecké Podhradie

    Sološnica, 7. november 2011, čas 8 hodín 08 minút SEČ; počasie: polojasno, mierny vietor juhovýchodného smeru, teplota asi plus 8° C.

    Slniečko sa schováva za hory, teda medzi Vápennú a Malú Vápennú. V miestnom diskonte, v Sološnici si kupujem niečo na pitie a vyrážam pomaly na koniec dediny smerom pod Malú Vápennú. Tu odbočujem doľava, posledný pohľad späť s predpokladom, že dnes stretnem maximálne nejakého muflóna pod Malou Vápennou. A je to pravda. Teraz ma čaká stúpanie z 220 m.n.m. do maximálnej výšky dnešnej túry 752 m.n.m. teda Vápennú. Prevýšenie 532 metrov. 

    Nebanujem, že som sa rozhodol pre práve dnešný deň. Na bučine zostalo zopár listov, javorina prechádza pomaly zo zelenej do žltej a vietor robí nádheru. Ako keby padal sneh, ale sú to posledné listy, ktoré majú padnúť na zem. Pod nohami šuchot, takmer do polovice lýtok sa pohybujem v lístí. Objavuje sa predo mnou posledná lúčka. Na jej konci je novo postavená muka zasvetená Panne Márii.

    Chodník je nádherný, medzi bukmi sa občas objaví slniečko a takto to je až do sedla Pod Malou Vápennou. Tu sa na chvíľu zastavím, odbočujem doprava na vyhliadku, pohľad na Malú Vápennú a dole do doliny. Pár fotografií a idem pomaly hore, tempo mám vodcovské a ani sa nenazdám, som pod Vápennou. Čas 09 hodín 51 minút SEČ. Na vrchole je nepríjemný vietor rovnajúci sa víchrici. Preto sa tu zdržím len pár minút a idem do závetria.

    Na zástave Slovenskej republiky je vidno ako fučí, dokonca už nie je v plnej veľkosti, vietor si z nej postupne ukrajuje.

     V závetrí si dávam pitný režim a rozhodol som sa, že jesť budem až na Uhliskách, to by malo byť takmer poludnie. Po hrebeni musím ísť v nepríjemnom vetri ešte asi 20 minút, potom už v závetrí.

     O niekoľko minút sa predo mnou objavuje Mesačná lúka, takmer v dolnej časti lúky je novo postavené odpočívadlo pozostávajúce z dvoch lavíc a stola hneď pri studničke. Sedlo Uhliská, plánovaný odpočinok a poďho hore do kopca na Klokoč a potom už len Amonova lúka, Báborská, Plavecký hrad a dole do doliny do Plaveckého Podhradia.

    Zase jeden z príjemných dní strávených v našej Slovenskej prírode.

Fotografie sú na odkaze dole:

Vápenná 752 m.n.m. - 01

Vápenná 752 m.n.m. - 02

Štatistika

Sološnica - Vápenná - Plavecké Podhradie

                                                  vzdialenosť        stúpanie      klesanie         vzdialenosť          čas etapy (predpoklad)

Sološnica 220 m.n.m.     

Pod Malou Vápennou  375 m.n.m.               2,0 km           165 m          10 m               2,0 km                0.36 hod.

VÁPENNA 752 m.n.m.                                 2,2 km        377 m            0 m               4,2 km            1,40 hod.

Mesačná Lúka 660 m.n.m.                                1,4  km           0 m          92 m               5,6 km                1,59 hod.

Uhliská sedlo 570 m.n.m.                         1,0 km                0 m          90 m               6,6 km                2,14 hod.

Amonova Lúka 560 m.n.m.                                2,7 km            120 m        130 m               9,3 km                2,58 hod.

Plavecké Podhradie 230 m.n.m.      5,0 km             80 m        410 m              14,3 km                4.13 hod. 

Zhrnutie trasy:
vzdialenosť                      14,3 km
nastúpané v úsekoch      742,0 m
naklesané v úsekoch      732,0 m 
prevýšenie                      532,0 m
čas túry                          5 hodín 02 minút

Holíč 2011, Hubertova jazda

    Vzhľadom na to, že Holíč ako mesto je známe koníčkarmi t.j. známe je ako vynikajúcimi výsledkami na Veľkej Pardubickej, koníkmi parkúrovými... Ale o tejto veci by mali hovoriť ľudia znalí pomerov v tejto kategórii. Jeden z nich vynikajúci človek, priateľ odišiel z tohto koníčkarskeho sveta na večný odpočinok SLAVO KÁKOŠ by mohol dlhé hodiny rozprávať. Keď som videl jeho mladšieho brata Maroša na tomto podujatí, mal som slzy v očiach... ale takýto je život.

     Hubertova jazda ako každý rok začína v kaštieli, bývalom letnom sídle Márie Terézie a pokračuje do žrebčína ŠTÍT v Kopčanoch.

....jeden z najkrajších...

    V tomto žrebčíne sa chovali kone pre cisársky dvor do koča aj pre účely jazdecké a vojenské. Ale dnes je to  minulosť, dnes sa snažia v tomto žrebčíne koníčkari uchovať ako takú tradíciu... V tejto hektickej dobe nám môže byť smutno, čo sa vlastne deje... 

     Nech si urobí úsudok každý sám na túto tému. Pozrite si aspoň zopár fotografií, ako si to nadšenci užívajú... Nie je o čom...

Fotografie sú na odkaze dole:

Hubertova jazda Holíč

Okruh Huty-Kvačianska dolina-Prosiecka dolina-Huty

OBLAZY, mlyny

HUTY, nedeľa 16.október 2011, 10.00 hodín. Nádherné slnečné počasie, po nočnom mrazíku je ešte okolo mínus 2 stupne, takže je pomerne chladno. Na kopcoch je asi pól metra snehu, takže na vychádzku len do doliny. Pre jednotlivca neprijateľné ísť hore... Vydávam sa pomaly dole na dolný koniec dediny. Zastavím sa na chvíľu v kostole a pomaly pokračujem do Kvačianskej doliny. Idem po turistickom chodníku, značený je červenou značkou. Je to fakticky stará cesta vedená zo Zuberca, teda už z Oravy do Kvačian, teda na Liptov. Bola to obchodná cesta medzi týmito lokalitami. Nová cesta je vedená pod Holicou. Na Oblazoch bol zájazdný hostinec na odpočinok. Ani sa nenazdám a z pôvodnej cesty odbočujem k mlynom. Tu sa na chvíľu zastavím a pokračujem traverzom po modrej značke na starú cestu smerom do Kvačian. Stretávam niekoľko turistov idúcich k mlynom. Táto dolina nie je taká nádherná ako Prosiecka, ale má svoje čaro umocnené padajúcimi listami z javora a bučiny. Farebnosť popadaných listov šuchotajúcimi pod nohami umocňuje prítomnosť jesene. Z najvyššieho bodu tesne pod Jánošíkovou skalou začínam zostupovať dole, šum Kvačianky sa zvyšuje, to značí, že čoskoro budem na ústí doliny a teda v Kvačanoch. Objavuje sa parkovisko, za ním už Kvačany. Doprava odbočuje žltá značka k ústiu Prosieckej doliny. Túto dolinu nebudem komentovať. Jej nádhera a pohľad z ústia doliny na Nízke Tatry je na odkaze dole.

Fotografie: HUTY - Kvačany - Prosiecka dolina - Svorad

...vchádzam do Prosieckej doliny...

Zo Svoradu pomaly schádzam dole do Veľkého Borového a domov na Huty. A je zase za mnou jeden krásny deň strávený v našej nádhernej prírode...s nádherným pohľadom na Západné Tatry... Huty príchod 16.45 hod.

Západné Tatry spod Svoradu

 Štatistika:

Huty 800 m.n.m.

Kvačany 610 m.n.m.                   6,9  km       stúpanie v úseku  230 m     klesanie v úseku 420 m

Prosiecka dolina 640 m.n.m.      4,5 km       stúpanie v úseku  210 m     klesanie v úseku 180 m

Svorad 930 m.n.m.                     3,7 km       stúpanie v úseku  340 m     klesanie v úseku   50 m

Veľké Borové 820 m.n.m.           2,8 km       stúpanie v úseku    20 m     klesanie v úseku 130 m

Huty 800 m.n.m.                         5,5 km       stúpanie v úseku  240 m     klesanie v úseku 260 m

zhrnutie trasy                            23.4 km       nastúpané 1040 m              naklesané 1040 m

čas 6 hod. 45 min. 

ZÁPADNÉ TATRY alebo rozlúčka z tohoto ročnou sezónou

    Je streda 21. september 2011, spolu s Aničkou odchádzame do Veľkého Borového. Máme naplanovanú rozlúčku z tohoto ročnou turistickou sezónou a zároveň s jej aktivitami vo vysokohorskom prostredí. Jej vek, o pár mesiacov 70 rokov, preto takéto rozhodnutie.

    Niekoľko etapové strávenie počas babieho leta sme rozdelili na prechod Kvačianskou dolinou... Je to nádherná vychádzka. Z Veľkého Borového vchádzame do doliny. Suché dni počas tohto leta vykonali svoje. Na hornom konci je potok riadne vyschnutý, sem tam sa objaví len kaluž vody. Ideme stále dolu, po dokonale upravenom chodníku, takže nič namáhavé. Je to o rozchodení sa. Počasie je na túto dobu nádherné, na oblohe žiaden mrak. Prichádzame na Oblazy, vykonávame prehliadku mlynov, náhonu, mlynského kolesa a pomaly sa uberáme domov na Huty.
    Fotografie sú na odkaze:
    Liptov - OBLAZY
    Takže nasledujúci deň je štvrtok 22. september 2011, ťažký to bude dnešný deň. Stojíme na konci asfaltovej cesty pred Bufetom pri Taťliakovom jazere. A teraz čo. Dole po asfaltke alebo aspoň vôkol plies. Je rozhodnuté. Bufet je ešte zatvorený, ideme k jazeru, po chvíli sa vrátime späť, vchádzame na chodník vedúci do Smutnej doliny. Kráčame pomaly hore. Je nízka oblačnosť, preto je dosť veľká vlhkosť vzduchu a nie príliš veľká dohľadnosť.

Tu sme niekoľko metrov vyššie ponad jazerom, predpokladaná zastávka s  pitným režimom je na rozcestí Smutnej doliny vo výške 1552 m.n.m. A ani sa nenazdáme a sme tu. Pohodička, nejaký vitamín a pitný režim. Trocha oddychu a poďme traverzom pod Kopami k prvému plesu. Slniečko nám príjemne hreje na chrbát, sem tam sa zastavíme pozeráme tú krásu vytvorenú prírodou. Pri prvom plese posedíme, odpočinok musí byť. Stále stúpame, najhorší úsek je predsa len pred nami a to medzi druhým a tretím plesom. V prudkom stúpaní odpočívame častejšie. Roky robia svoje, kondícia už nie je taká aká je u mladých, stále nikoho sme nestretli v tomto úseku. Na chodníku po rozcestie nás stretla skupina mladých, lepšie povedané predbehla... títo ale pokračovali do Smutného sedla. Až po štvrté pleso ani človiečika, tu odpočívame, sme vo výške 1722 m.n.m., čaká nás cesta dolu. Na zostupe stretávame niekoľko turistov. Schádzame až na Rázcestie nad predným zeleným, odpočinok a potom až na Adamcuľu.
 
    Fotografie sú na odkaze:
    Roháčske plesá

   Dávame si deň odpočinku, po ňom absolvujeme prehliadku Skanzenu Oravskej dediny v Brestovej. Stretávame tu dokonca Záhoráka rodáka zo Závodu.
   Fotografie sú na odkaze:
   Múzeum Oravskej dediny Brestová