Nedeľa, 12. september 2010, čas 7.44 hodín. S bratom Alinom stojíme pri uzávere Roháčskej doliny. Počasie v sobotu bolo neprijateľné na činnosť vo vysokohorskom teréne a preto sme sa rozhodli v nedeľu vyhodnotiť situáciu na tvare miesta. Rozhodnutie padne po príchode na rozcestí Smutnej doliny. Pomaly kráčame na Adamcuľu, tu je hmlisto tak pokračujeme ďalej k bývalej Ťatliakovej chate. Podľa toho, že sa zvyšuje tlak je predpoklad dobrej túry. O niekoľko minút stojíme pred dverami Bufetu pri Ťatliakovom jazere. Zastavenie na čaj, Alino ako vždy odovzdáva chatárke zvonček so symbolom Šaštínskej baziliky. Chvíľu pobudneme, kontrola výstroja, tekutín a niečo na zakúsnutie. Všetko je v poriadku, teda odchádzame, zastavujeme sa pri pamätníku Jána Ťatliaka zaslúžilého nestora oravskej a slovenskej turistiky, predsedu Klubu československej turistiky. Odbočíme do kosodreviny vpravo a po chodníku pokračujeme do Smutnej doliny. Začína to veľmi príjemne, hmla sa dvíha, vidno kopce a to v nás vyvoláva príjemné pocity. Plánovali sme, ak bude zlé počasie odbočíme k plesám, ale teraz to vyzerá na Smutné sedlo. Stalo sa, pokračujeme do Smutného sedla. Hovorím bratovi, naposledy v suti v pravo som tu stretol svišťa. A máme šťastie, piskotom sa hlási, objavujeme ho a robíme zábery. Snáď jeden sa vydarí. V serpentínach vidíme turistov kráčajúcich pomaly hore do sedla. Tak poďme za nimi, nech sme skôr hore, tu bude chvíľa odpočinku. Pitný režim dodržaný a teraz
hor sa do toho najzaujímavejšieho terénu. Pokračovanie sa začína smer Tri kopy, Hrubá kopa, Baníkov. Na Troch kopách stretávame moravákov, vedúca skupiny konštatuje, ďalej je horolezecký terén... treba mať základy lezenia... pokecali sme a vidíme jej kolegov, hodnotím ich a myslím si - sme lepší. Alino urobil takúto snímku v jednom traverze. Je to paráda trochu si zopakovať niečo z lezenia. Takže na Kopách sme si trocha zacvičili a potom nasleduje kúsok autostrády a potom konečne posledný úsek viac exponovaný a sme na najvyššom bode Západných Tatier na Baníkove v nadmorskej výške 2 178 metrov. Tu nasleduje ako vždy podanie rúk, objatie a poďakovanie, že sme mohli vystúpiť až sem. Pár fotografií, niečo pod zub, pitný režim a zostup do Baníkovského sedla. Tu vyťahujeme palice, lebo je stále klesanie až po Adamcuľu. Tu končíme.
Trocha štatistiky z túry:
| Dĺžka trasy | 11.93 km |
| Úseky cesty typu "Pešia" | 9.38 km (79 %) |
| Úseky cesty typu "Lesná/poľná" | 0.3 km (2 %) |
| Úseky cesty typu "Cesta III.triedy/MK" | 2.25 km (19 %) |
| Stúpanie v úsekoch | 6.74 km (56 %) |
| Klesanie v úsekoch | 5.12 km (43 %) |
| Maximálna výška | 2178 m n.m. ("Baníkov") |
| Minimálna výška | 1183 m n.m. ("v úseku (321) -> Adamcuľa") |
| Prevýšenie | 995 m |
| Celkom nastúpaných výškových metrov | 1202 m (sklon 17.8 %) |
| Celkom naklesaných výškových metrov | 1202 m (sklon 23.5 %) |
| Maximálny sklon do kopca | 95.8 % (v úseku 48 m, (367) -> Hrubá kopa) |
| Maximálny sklon z kopca | 46.7 % (v úseku 60 m, (371) -> (369)) | |
| Adamcuľa | 0 km | 1187 m n.m. | | |
| Ťatliakova chata | 1.91 km | 1376 m n.m. | | |
| Pod Roháčskymi plesami | 3.11 km | 1527 m n.m. | | |
| Smutné sedlo | 5.14 km | 1950 m n.m. | | |
| Tri Kopy | 5.66 km | 2136 m n.m. | | |
| (začiatok "Exponovaný úsek") | 5.81 km | 2081 m n.m. | | |
| (koniec "Exponovaný úsek") | 5.93 km | 2070 m n.m. | | |
| Hrubá kopa | 6.17 km | 2166 m n.m. | | |
| (začiatok "Exponovaný úsek") | 6.77 km | 2050 m n.m. | | |
| Baníkov | 7.39 km | 2178 m n.m. | | |
| Baníkovske sedlo | 7.85 km | 2030 m n.m. | | |
| (koniec "Zelená pešia") | 9.66 km | 1583 m n.m. | | |
| Nad Roháčskym vodopádom | 10.22 km | 1465 m n.m. | | |
| (371) | 10.84 km | 1311 m n.m. | | |
| (z "Pešia" na "Lesná/poľná") | 11.29 km | 1208 m n.m. | | |
| (370) | 11.44 km | 1195 m n.m. | | |
| (z "Lesná/poľná" na "Cesta III.triedy/MK") | 11.59 km | 1184 m n.m. | | |
| Adamcuľa | 11.93 km | 1187 m n.m. |
Fotografie sú na odkaze tu:
http://picasaweb.google.sk/zdenkostrelec/ZapadneTatryBANIKOV#
Trocha štatistiky z túry:
